SRDCOM S KOŇMI

JAZDECTVO JE MOJA DROGA, KONE SÚ MOJI DÍLERI

Príbeh od Emily

Vdychujem nádhernú vôňu lesa a počúvam buchot kopýt. Pozriem sa do slnka a potom si uvedomím, že môj kôň prechádza do cvalu.

"Pŕŕŕ!" zatiahnem uzdu a kobylka okamžite zastaví. Pohladím ju po krku. "Poďme na tú čistinku Acrésia, tam sa trocha prebehneme, okej?" Pomknem ju do kroku, následovne do klusu a za chvíľku stojíme na krásnej zelenej tráve, na ktorej kvitnú kvety rôznych farieb. "Hijé!" zakričím a pritisnem nohy ku bokom koňa. Acres sa postavila na zadné a tryskom sa rozbehla krížom cez lúku. Vtom začujem známe hlasy.

"Hej, Sam, pozri, tam je Jess.." To bola jedna z mojich dvoch najlepších kamošiek, Mandy.

"Ach, naozaj! Jess! Hej, Jess!" zakričala moja druhá najlepšia kamoška, Samantha. Obzrela som sa a postupne som začala spomaľovať Acrésiu. Keď išla klusom, otočila som ju ku kamoškám a o chvíľu som bola pri nich.

"Hojkýý!" objala som ich.
"Čavéés!" zasmiala sa Mendy.
"Awooj!" pridala sa k vítaniu Sam. "Nezájdeme na piknik?" navrhla.
"Prečo nie?" usmiala som sa a pomkla som Acres do cvalu. "Kto bude posledný pri potoku chystá občerstvenie!" zakričala som a hnala svoju kobylu na dané miesto.
"Hééj!" zakričali Mendy so Sam súčasne. "Veď počkaj!" počula som Sam a potom už len buchot kopýt. Za chvíľu už boli obe predo mnou.
"Tak to si nenecháme, že Acres? Hijéé!" Kobylka sa hnala ku nim a o chvíľku sme boli prvé. Zahla som k potoku a pridala som, aby nás nedobehli. Zrazu som sa ocitla pred potokom a prudko som zastavila. "Dobré dievča.." Pohladila som zadychčanú Acres. Zosadla som a nechala som ju, nech sa napije. Potom dorazili Sam s Mendy. "Ach, ty si nám, ale dala zabrať!" zasmiala sa Sam. Ja s Mendy sme sa k nej pridali a začali sme rozkladať piknik. Medzitým som len tak prehodila: "Som jednoducho najlepšia.." Na tvári sa mi zjavil úškrn a opäť sme sa všetky tri začali smiať. Sadli sme si a ja som zobrala do ruky jablkový koláč. "Mňam!" povedala som s plnými ústami. "Je božský!" Mendy sa usmiala a zobrala si tiež. "Ďakujem, robila som ho sama.." Sam sa usmiala a tiež ochutnala. "Naozaj je výborný, ale ja moc nie som na sladké." O chvíľu už mala v rukách sendvič, ale ja som sa ďalej pučila koláčom. "Mali by sme niečo dať aj koňom.." pozrela som sa na zvieratá, ktoré sa spokojne pásli. "Koláč?" uškrnula sa Sam. "Veľmi vtipné!" zasmiala som sa. Mendy sa pozerala na kone a po chvíli prehovorila: "Myslím, že si vystačia s trávou, nerob si starosti Jess." Mykla som plecami a naliala som si malinovku. Za chvíľu už zostali len dva kúsky jablkového koláča, jeden sendvič a fľaša malinovky. Pozrela som sa na oblohu. "Vyzerá to, že sa schyľuje k búrke." povedala som ustarostene. Sam prikývla. "Mali by sme ísť.." Na to sa Mendy pousmiala a začala baliť. So Sam sme jej šli pomôcť a potom sme vysadli do sediel. Začali padať prvé kvapky a v diaľke sa zablyslo. "Rýchlo! Keď začne poriadná búrka kone sa splašia a nemusí to dobre dopadnúť!" upozornila Sam a na to sme popohnali kone do trysku a už sme leteli cez lúku.

Keď nád od jazdeckého klubu delil už len plot, začalo hrmieť a poriadne sa rozpršalo. Kone sa postavili na zadné a začali erdžať. Zosadla som a chytila som Acres pevne za uzdu. Cez lejak som nevidela, kde sú Sam s Mendy. "To zvládneme!" šepla som Acres a znova som vysadla. Otočila som ju a išla som o pár metrov ďalej. Potom som ju zastavila, obrátila a pomkla do cvalu. Keď sme boli kúsok pred plotom zakričala som: "Teraz!" A dala som jej nohami pokyn, aby skočila. Chvíľku sme sa vznášali a potom sme boli za plotom. No Acres sa nedala zastaviť. Tryskom bežala k stajni. Tesne pred dverami sa mi podarilo ju zastaviť. "Upokoj sa." Zosadla som z nej a pohladila som ju. Doviedla som ju do jej boxu a odstrojila som ju. Potom som bežala nájsť svoje kamošky. Mendy práve skákala cez plot, ale Samanthu som nikde nevidela. "Mendy, bež do stajne, ja ju nájdem.." povedala som, keď som zbadala kamarátkin ustarostený pohľad. Prekĺzla som sa cez plot a vydala som sa hľadať Sam. Vtom som začula erdžanie a zbadala som ako Samanthina kobylka Naris vyhodila svoju majiteľku zo sedla. Potom už bola Sam za plotom. "Sam, bež do stajne, ja sa o Naris postarám.." Dievča prikývlo a ja som uháňala za Naris.

Keďže tryskom uháňala, bolo ťažké ju chytiť. Oprela som sa o strom, lebo som už nevládala. Vtom som zbadala, že išla do prava. O život som sa rozbehla, nohy som si necítila, potom som zabrzdila pred stromom, vyšplhala som sa naň a keď bola Naris podo mnou, skočila som dole. Bolo to riskantné a z riadnej výšky, lebo nižšie položenú vetvičku som nenašla. Letela som dolu a už som sa pripravila na to, že dopadnem na tvrdú a zablátenú zem, keď som sa ocitla v sedle. Síce naopak, ale sedela som na Naris. Rýchlo som sa otočila a ešte stále som lapala po dychu. Siahla som po opratách a poriadne som ich pritiahla. Práve včas, inak by som skončila v potoku, pri ktorom sme nedávno boli. Celá zmoknutá, s mojimi kedysi kučeravými vlasmi som otočila kobylu a v kluse som prišla až pred plot, kde som ju popohnala do cvalu a preniesla sa do aréalu jazdeckého klubu. Všade udierali blesky a nikde nikoho nebolo. Bola tma, lialo ako z krhle, hrmelo a Naris sa plašila, takže každých pár sekúnd som ju musela upokojovať. Potľapkala som ju po krku a pred dverami do stajne som zosadla. "Pokooj!" pevne som chytila jej opraty a vošla som do stajne.

Po tme som nahmatala vypínač a rozsvietila som. Keď som s Naris kráčala k jej boxu, bolo počuť klopkanie mojich čižiem a jej kopýt. "Jess!" začula som Sam ako na mňa kričí. Obzrela som sa, ale nikde som ju nevidela. Zrazu sa mi na hlavu zosypalo trocha slamy. "Hééj!" skríkla som a oprášila si slamu z hlavy. Zdvihla som pohľad k miestu, kde bola naukladaná slama. Ubezpečila som sa, že sú obe stajňové dvere zatvorené a potom som pustila Narisiné opraty a schmatla som rebrík. "Som zvedavá, ako sa chcete dostať dolu bez tohoto!" uškrnula som sa. Potom sme sa všetky rozosmiali a ja som rebrík vrátila. Zliezli dolu a Sam odo mňa prevzala svoju kobylku. Išla do Narisinho boxu a Mandy ma potiahla za rukáv: "Poď hore, je tam útulne.." usmiala sa. Vyliezla som tam a zhodila sa na balík slamy. Zívla som. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Zrazu sa strhnem a pozerám, že je už ráno. "Panebože, ja som tu zaspala?" Poobzerám sa okolo seba zistím, že Sam a Mendy ešte spia. Zídem dole a prídem do Acrésiinho boxu. "Ach, ja trdlo, som ti tu nechala postroj.. Prepáč Acres, hneď dostaneš jesť.." poviem kobylke a vojdem dnu. Zoberiem jej postroj aj svoj ruksak a odnesiem to do postrojovne. Potom vytiahnem mobil a pozriem sa koľko je hodín. "Len päť?" zarazím sa. "No dobre.." Hodím ruksak hore a vykuknem zo stajne. "Ach, stále prší.. Moment, nie sú to krupy? No v takomto počasí sem nikto nepríde.. Aspoň sa postarám o kone." Pokrútim hlavou a zabuchnem dvere. Prídem ku prvému boxu a nahliadnem doň. "Kobalt ešte spí? Zvláštne.." Otvorím box a zacmukám na čierneho žrebca. Je to môj najobľúbenejší kôň, spolu s Acres. Neprežijem, kebyže sa mu niečo stane. "Haloo, Kobalt.." Kľaknem si k nemu. Z ostatných boxov počujem erdžanie. "To mi nemôžeš urobiť, toto nie!" Slzy sa mi začnú kotúľať po lícach, keď nezbadám žiadne známky života. Pohladím ho po krku a obzriem sa. "Čo tu chceš?!" začujem za sebou piskľavý hlas Kobaltovej namyslenej majaiteľky. Obzriem sa, no tam nikto nie je. "Čo mám halucinácie?" opýtam sa nahlas. Potom sa pozriem na Kobalta: "Však nie si mŕtvy, však nie?"

Na to Kobalt zastrihá ušami a bolestivo zaerdží. "Kobalt!" Zavesím sa mu na krk, keď sa postaví. "Toto mi nerob! Čo ti je?" Prejdem mu rukou po nohách, potom mu prezriem chrbát a brucho a nakoniec hlavu a krk. "Ach.." Všimnem si malú jazvu na krku, z ktorej kvapká krv. "To musíme ošetriť. Poď chlapče.." Zapnem mu ohlávku a vyvediem ho von. "Samantha, Mendy! Príďte ku konskej sprche.." zakričím kamoškám a vediem Kobalta ku lekárničke, ktorá je pri "konskej sprche". Priviažem ho a umyjem mu ranu, na čo bolestne zaerdží. "Pokoj.." Pohladím ho. Potom mu to ošetrím a obviažem. Akurát ku mne dobehnú Sam s Mendy a spýtavo na mňa pozerajú. "Čo sa mu stalo?" opýta sa Sam a podíde ku mne. Všetko im vysvetlím a dám Kobalta do stajne. Potom mu dám piť a žrať, zatiaľ čo Mendy so Sam sa starajú o zvyšné kone. "Prídem neskôr.." Pohladkám Kobalta a vyjdem z boxu. Naberiem vodu aj žrádlo a idem za Acres. "Prepáč, že som ti to nedoniesla skôr.." Položím vedrá ku nej a zavriem box. Vyleziem hore a za chvíľku za mnou príde aj Sem. "Mendy je ešte pri koňoch?" spýtam sa. "Hej.. Nezahráme si nie.." Nedopovie Sam, lebo začujeme slabé erdžanie z vonku. Všetky sa tam rozbehneme. "Čo to bolo?" opýta sa Sam.